História československého skateboardingu - I. diel

Článok v ABC, malý obrázok v časopise Kvety, reportáž Českej televízie o novej zábave americkej mládeže, útržky informácií od kamarátov, darček od príbuzných zo zahraničia. Čo to je? Na čom to stojí? Ako tá vec funguje? Chcem to tiež.

Fotoreportáž v časopise Smyk.

Všetko bolo inak

Nikto nevie, kto bol úplne prvý vlastník skateboardu, neskôr skejťák. Približne v roku 1976 sa na rôznych miestach Československa začalo ozývať chrčanie koliesok. Ivo Škrabal v Poličke zostrojil skateboard podľa návodu v časopise ABC, kde bolo vysvetlené, ako približne skateboard vyzerá a ako funguje princíp zatáčania. Bratia Formanovi (synovia režiséra Miloša Formana, ktorý odišiel v roku 1968 do USA) si skateboardy priviezli z Ameriky z návštevy svojho otca.

Je dôležité si uvedomiť, že obmedzené boli nie len informácie o skateboardingu, ale aj prístup ku skateboardovému vybaveniu. V podstate boli dve možnosti: prvá – zohnať si skateboard zo zahraničia (ale len málo ľudí malo kontakty alebo možnosť vycestovať), alebo možnosť druhá: skateboard si skrátka vyrobiť. To bolo napokon v tej dobe bežné riešenie pre zaobstaranie si tovaru, ktorý vtedy v obchode jednoducho nebol, alebo sa predával tzv. „pod pultom“.

Zdroj: Renata Škrabalová

Urob si sám

Na dosku sa najčastejšie používali stavebné preglejky, drevené dvere od skrine, vyrezal sa požadovaný tvar, navŕtali diery, ako grip poslúžil šmirgľový papier alebo guma. Trucky boli zložitejšie, ale zlaté české ručičky si poradili aj s odlievaním a úpravou kovu, každý už ale túto možnosť nemal a tak bolo potrebné niečo, bez čoho by sa Československo ťažko stalo neskôr skateboardovou veľmocou bývalého východného bloku, teda vzájomná pomoc, ochota a spolupráca.

Achylovu pätou československých skateboardistov však boli polyuretánové kolieska. Používal sa kov obalený gumou, dva zvarené a sústružené hokejové puky, nič však nefungovalo dobre a tak nakoniec neostávalo nič iné, než zohnať kolieska zo zahraničia. Ich zaobstaranie vtedy predstavovalo veľkú ranu pre rozpočet. V prepočte vyšlo zaobstaranie kolies zo zahraničia približne na dvetisíc korún, takže sa cena až toľko nelíšila od dnešných čias. Čo sa ale oproti dnešku zásadne líšilo bol priemerný príjem, takže cena za kolieska bola vo väčšine prípadov vyššia ako mesačný plat!

Zdroj: Renata Škrabalová

Kedysi som počul aj príbeh o tom, ako stopujúceho skateboardistu zviezla pani z Rakúska, ktorej sa sťažoval, že v Československu nemožno zohnať skateboardové kolieska. O mesiac neskôr mu poštou prišiel balík z Rakúska, v ktorom boli kolieska. Kolieska a vôbec všetko vybavenie sa často zdieľalo, pritom bolo veľmi cenené, preto aj tieto kolieska neposlúžili len jednému človeku. Hlavne pre dnešných longboardistov, ktorí kreslia čiary na kopcoch a vyjazdia kolesá až na stred je toto asi ťažko predstaviteľné, ale za socializmu veci skrátka fungovali inak.

Vznik skateboardovej komunity

Skateboardisti sa začali stretávať, tak vznikala prvá komunita na našom území. Hlavnými centrami bola Praha, Brno, Polička, Žacléř, skateboardová komunita bola ale aj v Olomouci a vôbec v rôznych kútoch Československa.

Reportáž v časopise Smyk o MČR 1985. Text: Martin Kopecký, Ilustrace: Roman Bagin

Každého po nejakej dobe prestane baviť jazdiť po rovine a tak sa skateri schádzali, aby hľadali nové zaujímavé miesta na jazdenie. Longboardisti iste poznajú super rýchly spot "tretia strana Kohoutovic", alebo freeride "farinky". Aj tu sa občas našu otcovia preháňali.

Zastrešené SZM, inak to nešlo

Aj napriek nedostatku informácií a vybavenia sa československý skateboarding posúval dopredu. Veľké zásluhy na tom majú ľudia, ktorí mu budovali zázemie. V socialistickom Československu to fungovalo tak, že akákoľvek masovejšia skupina mládeže, ktorá chcela organizovať akcie musela byť nejakým spôsobom organizovaná. Preto bolo nutné všetko zastrešiť pod SZM (Socialistický zväz mládeže bol niečo ako "dorast" KSČ). Skateboardisti ​​fungovali v rámci oficiálnych klubov a telovýchovných jednôt, aspoň naoko, vo výsledku na oficiálnej akcii hrala aj ostrejšia hudba, napríklad Dead Kennedys.

Zdroj: Renata Škrabalová

Skateboarding bol v osemdesiatych rokoch zviazaný s punkom, veľa skaterov aj punkeri boli. Za zmienku stojí napríklad kapela "Suchý mozky", ktorej frontman Ivan "Zobák" Pelikán predvádzal na javisku neskutočnú show s bratmi Formanovými. Mali originálne gitary Fender, čo bolo v tej dobe takmer nepredstaviteľné, pretože u nás sa samozrejme nedali zohnať. Rozpráva sa aj o koncerte, kde Miloš Forman sedel uprostred sály na kresle, fajčil cigaru a usmieval sa. Koncerty boli každý večer na programe aj na Summercampe v Prachaticiach, hral tu aj Claus Grabke sa svoju kapelou, mimo ďalší zábavný program.

Keď hovoríme o Sumercampe Prachatice, je potrebné vyzdvihnúť prácu Miroslava Bartoša, ktorý summercamp organizoval aj dlhé roky po revolúcii, kedy sa táto akcia stala pravidelnou neoficiálnou pozvánkou na Mystic Sk8 Cup, pretože sa tu zastavovala rada profesionálov zo zahraničia. Vznikol dobrý skatepark, miesto pre slalom a vertikálna rampa. V roku 1987 tu zažiaril aj Mark Gonzales, ktorý si pochvaľoval skvelú atmosféru, pekné slečny a lacné pivo, ako väčšina profesionálnych skateboardistov, ktorí Československo navštívili.

Fotoreportáž v časopise Smyk o pobytu Clause Grabkeho v Československu.

Profesionálni skateboardisti prichádzali do Československa aj vďaka veľkému úsiliu, odhodlaniu a organizačnému talentu Martina Kopeckého. Martin Kopecký organizoval preteky, zháňal vybavenie a výjazdné doložky, ktoré umožňovali našim skateboardistom vycestovať. Bol predsedom Európskej skateboardovej asociácie, organizoval medzinárodné preteky Euroskate v roku 1988 v Prahe. Tento človek mal vynikajúce manažérske schopnosti - rád realizoval veci, o ktorých si všetci mysleli, že sú nemožné. Po revolúcii sa angažoval aj v iných nezvyčajných športoch, ako v šípkach a v mužskom krasoplavectve. Po obnovení Českého pohára v slalome na skateboarde tu pôsobil ako komentátor.

Časopis SMYK

Úvod časopisu Smyk. Text: Martin Kopecký

Martin Kopecký taktiež vydával časopis Smyk. Bol to asi najkvalitnejší zdroj informácií o skateboardingu v Československu, vychádzal samizdatovo, obsahoval reporty z pretekov a výsledky, fotografie, inzerciu, a okrem iného aj výborné ilustrácie Romana Bagina. Časopis stál 10 Kčs a bolo možné zaplatiť si aj predplatné.

Skok do výšky byl jednou z našich nejsilnějších disciplín. Zdroj: Renata Škrabalová.

Informácie o pripravovaných pretekoch sa šírili vďaka sieti kontaktov, na ktoré sa zasielali korešpondenčné lístky.

Skateboardová komunita bola rôznorodá. Boli tu ako punkeri, ktorí skateboardingu dávali punc nespútanosti a rebélie, aj ľudia, ktorí zvládli všetko vykomunikovať s úradmi, vytvoriť dobré podmienky a zaistiť možnosť usporadúvania skateboardových podujatí. Komunita držala pohromade, bez masových médií a komunikačných prostriedkov sa dokázali spojiť skateboardisti z Karlových Varov, Prahy, Brna, Poličky, Žacléře a ďalších kútov Československa.

Históriu československého skateboardingu prehľadne mapuje kniha Prkýnka na maso jsme uřízli a film King Skate, ktorý určite pobaví aj neskejťákov a divákov všetkých generácií, ponúka vtipné scény aj silné momenty skateboardingu v ČSSR:

História skateboardingu u nás je ale veľmi obsiahla, každý rozprávač má rôzne príbehy. My čoskoro prinesieme ďalšie!