Frank April: Netlačiť na pílu a baviť sa

Člen Arbor rodiny a streetová mašina Frank April sa na konci minulej sezóny rozhodol, že krajinu v domovskej Kanade či Japonsku už dobre pozná a že by to chcelo niečo nové.

Napadla mu česká kotlina, a tak si urobil menší trip sem k nám: najprv do Prahy a do Liberca. Jednou zo zastávok však bolo samozrejme aj Brno a náš shop SNOWBOARD ZEZULA. Pri tejto príležitosti Porkert Bros vyspovedali Franka a vy si teraz môžete tento uprimný rozhovor prečítať.

Frank, môžeš sa krátko predstaviť ľuďom, ktorí o tebe trebárs nepočuli?

Jasné. Volám sa Frank April a som z Quebecku v Kanade. Mám tridsaťjeden rokov a milujem snowboarding – a to bude asi aj ten dôvod, prečo vedieme tento rozhovor. (smiech) Rád si sem tam zakalím alebo dobre zajazdím a myslím, že je so mnou celkom sranda.

Povieš nám niečo o svojich snowboardových začiatkoch? Ako sa z teba stal jeden z najlepších streetových jazdcov na svete?

So snowboardingom som začal pred dvadsiatimi troma rokmi. Vtedy v lete som dostal od svojho otca skateboard a zapáčilo sa mi to. Dokonca tak, že som chcel potom v zime vyskúšať v tamojšom rezorte aj snowboard. Najviac ma asi podporoval otec a myslím, že moje nadšenie pre snowboarding začalo práve vtedy. A v tú samú zimu u nás v Quebecku zároveň napadlo také množstvo snehu, že som mohol vyraziť s doskou do ulíc. Snowpark bol naviac zľadovatelý, takže street bol najjednoduchšia možnosť, ako si zajazdiť.

Čo bol teda ten prvý impulz, ktorý ťa doviedol k street snowboardingu?

Začalo to jazdami v školskom autobuse. Každé ráno po ceste do školy som videl na ulici chlapíka, čo sa snažil zísť rail. Raz cez víkend sme sa na to miesto vydali s kamošom a celý deň ho skúšali jazdiť. Poriadne sme sa odviazali a aj napriek tomu, že som si pekne nabil hubu, to bola vážne sranda. Keď som tadiaľ potom každý deň prechádzal, vždy som si pre seba hovoril: „Raz to dám a zjazdím to zábradlie boardslidom.“ Po prvýkrát to možno nevyšlo, ale tak ma to lákalo, že som to musel za každú cenu skúsiť znova. A tiež som sa pozeral na videá od J.P. Walkera alebo Jeremyho Jonesa. Úplne som tomu prepadol. Bol som presvedčený, že do toho chcem ísť.

Súťažil si niekedy trebárs v slopestyle?

No jasné! Pravdupovediac som súťažil celkom dosť. V roku 2006 som vyhral Billabong Pro Junior Snowboarding Contest. Súťažil som v kategórii do devätnásť rokov. Šli sa nejaké skoky, u-rampa a rail. Ja som mal asi deväť a asi som to zašiel dobre, pretože som sa stal najlepším juniorským riderom a vyhral osem tisíc eur. A hneď za mnou skončil Arthur Longo! Potom som jazdil ako streetové, tak aj rampové a slopestyle contesty. Zašiel som si niekoľkokrát Shakedown (najväčšia snowboardová súťaž v Kanade), ale postupne som sa začal sústrediť skôr na street a začal som natáčať. Lepšie mi sedelo to prostredie – viac srandy a žiadny stres. Môžeš si robiť, čo chceš a nemusíš premýšľať nad tým, aby si skočil tak, ako sa to najviac bude páčiť rozhodcom na súťažiach.

Čo privádza snowboardového profíka z Ameriky sem do Česka?

No tak predovšetkým si ujasnime, že nie som Američan. Som Kanaďan. Trump nie je môj prezident. (smiech) Do Česka som prišiel hlavne za novými spotmi a neopozeranou architektúrou. Toto miesto má v porovnaní s Quebeckom úplne inú energiu. Je tu množstvo grafitti, farieb a tak. Na fotkách a vo videách vyzerá toto prostredie fakt dobre. V Kanade nemáme mestá s takou históriou ako v Česku. Páči sa mi, že tu nič nie je úplne nové – trebárs raily. A aj materiály sú odlišné. Žiadny hliník, ale pravý kov. Toto je presne to, čo som tu hľadal. A tiež samozrejme pivo a dobré jedlo. (smiech) Ale primárne ma sem doviedla tá architektúra.

„V Kanade nemáme mestá s takou históriou ako v Česku. Páči sa mi, že tu nič nie je úplne nové – trebárs raily. A aj materiály sú odlišné. Žiadny hliník, ale pravý kov!”

A ako ti napadlo práve Česko? Videl si nejaké videá z českých hôr, alebo čo ťa konkrétne upútalo?

Spomínam si, že som videl nejaký záber v Land Line, čo je film od Vans. Ale vtedy som vôbec nevedel, či sa to natáčalo tu alebo trebárs v Rusku. A jeden kamoš, čo tu bol tak pred šiestimi rokmi, mi odporúčal Prahu. Tak som sadol na internet a začal googliť. No a teraz sedím s vami tu a je to presne to, čo som hľadal.

Ako hodnotíš české streetové spoty. Dajú sa porovnať s tými v Kanade?

To vôbec, sú úplne iné. Ale to je práve ten dôvod, prečo som tu. Tým, že mestá v Česku majú históriu kľudne tisíc rokov, tak tá architektúra je diametrálne odlišná. V Kanade nič také nemáme. Naše mestá sú staré nanajvýš päťsto rokov. Takže to, čo tu môžem vidieť, tieto historické stavby, to je ten dôvod, prečo som prišiel práve do Česka.

Čo ťa najviac pobavilo v súvislosti s Českou republikou?

Rozhodne knedlíky. Pôvodne som si myslel, že je to zemiaková kaša a oni z toho vyšli vaše české knedlíky. No a druhá vec… ale tú si radšej nechám pre seba. (smiech)

Je niečo, čo si si pri pobyte tu zamiloval?

No tak rozhodne české pivo! České ženy sú pre mňa zakázané, pretože som ženatý. Ale sú pekné, to áno. Naviac ma prekvapilo, že nie sú typovo rovnaké – trebárs blond, alebo brunet. Každá vyzerá trochu inak, čo je pre vás chlapov tu super. Máte možnosť výberu! (smiech) Snowboardové spoty sú tu o dosť iné než u nás v Kanade. Ale čo nesmiem zabudnúť zmieniť je jedlo. Moji prarodičia v Quebecku vždy robili jedno jedlo: bolo to niečo ako zemiaková kaša s hovädzím mäsom. A to mám rád. Takže keď som tu jedol mäso s knedlíkom alebo zemiakovou kašou, tak mi to pripomínalo dobu, kedy som býval u svojich prarodičov. Takže mi tu chutí. A po celom dni snowboardovania ti poriadne jedlo príde rozhodne vhod!

Počuli sme, že si tak trochu milovník všelijakých likérov a destilátov. Ktorý ti v Česku zachutil najviac?

Tu by sme mali byť opatrní – síce mám destiláty fakt rád, ale to neznamená, že mi prospievajú. (smiech) Slivovica je fakt dobrá a skúšal som aj hruškovicu. Môj najobľúbenejší likér je ale stále Grand Marnier z Francúzska. A pravdupovediac som tu toho zasa toľko neochutnal, pretože sme na snowboardovom tripe, čo znamená, že musím zostať triezvy. Takže žiadna divočina. (smiech) Najviac mi tu ale aj tak chutí pivo!

Frankov set-up

^{Set-up Franka Aprila pozostáva z dosky 156 Westmark Frank April Edition a viazania Arbor Hemlock Frank April Edition.}

Vidíš na českej a slovenskej scéne nejakého ridera s potenciálom?

Určite áno. Podľa toho, ako som si zajazdil s Porkerťákmi, by som povedal, že potenciál tu rozhodne je. Chlapci sú naviac neskutočne cool. Keď sme potom všetci dorazili do snowparku, tak tam jazdilo ohromné množstvo ľudí. A všetci sa spolu v pohode bavili. Atmosféra bola fakt skvelá! Myslím, že títo týpci majú šancu niečo dokázať, tak uvidíme, ako sa s tým pobijú.

A teraz zasa trochu odinakiaľ: aký je tvoj snowboardový set up?

Jazdím na Arbor Westmarku 156 Frank April Edition. Je to tá najlepšia doska vôbec. (smiech) Doska poslúcha skvele a jazda na nej je krásne plynulá. Viazanie mám Arbor Hemlock Frank April Edition. Sedí dobre a je dosť flexibilné. Skôr som so sebou na všetky tripy vozieval dva páry viazania, teraz mi stačí už len jeden. To si myslím, že je dosť dobrý dôkaz toho, ako odolné tie viazka sú.

Akým riderom je teda tento set určený?

Westmark je parkový snowboard. Môžeš na ňom jazdiť samozrejme aj inde, ale tvar a flexia dosky je robená priamo pre park. Špička tej dosky je totiž viac zaoblená, čo je super v presse a aj výsledný pop je nakoniec vyšší. Práve vďaka zaobleniu špičiek dostaneš z tejto dosky o niečo viac než z akejkoľvek inej dosky. Ale ako hovorím, môžeš s ním zajazdiť ako park, tak street alebo kľudne aj zjazdovku a vždy si užiješ kopec srandy. Nech už robíš čokoľvek, je to skvelá doska.

Máš nejaké odporúčanie pre mladých československých snowboardistov?

Netlačte toľko na pílu, ale bavte sa. To je to najdôležitejšie! Kým si to užívate, tak zostávate motivovaní. A aj keď sa to trebárs nakoniec nepodarí a nedosiahnete až k hviezdám, tak ten skvelý pocit z toho, že to bola celkom sranda, vám zostane už navždy!