Rozhovor s OBA Creators

16. decembra 2020 | 0 komentárov

Ondro a Terka alebo OBA Creators. Dve kreatívne duše s veľkým nadšením pre veci, ktoré majú zmysel. Ich činy a skúsenosti hovoria za všetko. Od snowboardingu, produkcie videí, fotenia, architektúry až po vlastnú kreatívnu tvorbu. Práve preto sme sa pri zvažovaní spolupráce nerozhodovali dlho, pretože ak má zmysel niekoho podporovať, sú to práve oni.

Ahoj OBA! Geniálny dvojzmysel. Ondro, vysvetli to, prosím. Zamýšľali ste vaše „pomenovanie“ takto?

O: Ahoj, mali sme viac nápadov, ale vzhľadom k tomu, že Téru napadlo, ako z týchto troch písmen OBA (dvaja) vytvoriť logo, tvár s okuliarmi a fúzami, tak sme zvolili túto cestu.

T: Ahoj, jojo, je to presne, ako hovorí Ondra. To som ešte netušila, že som si na seba ušila búdu, pretože niekoľko jedincov si myslí, že je to firma Ondra Bauera a neskutočne ma to vytáčalo :D

Úvodné predstavenie sme si vzali hneď na začiatku na tričko my. Povedzte nám o vás ale, prosím, trošku viac. Ako ste sa vlastne spoznali?

T: S Ondrom sme sa spoznali vo švajčiarskom Saas-Fee. Mala som 18, Ondro bol múdry, vnútorne ukľudnený a pohľadný muž. Pozval ma na rande a tak som našla môjho budúceho partnera, kamaráta, šéfa, vďačného stravníka, no proste muža môjho života.

Ondro, predstav sa, prosím, aj ty. Chceš k zoznámeniu dodať niečo, na čo Terka zabudla?

O: Moja milá niekam odbehla, tak som na predchádzajúcu otázku odpovedal za ňu, hehe.

Ako dlho už jazdíte? Pozorujete nejaký vývoj na vašom prístupe k snowboardingu?

T: Jazdiť som začala len asi v sedemnástich, chcela som hneď všetko vedieť, preskakovala som základné triky a to viedlo k sérii zranení. Teraz už nad jazdením viac premýšľam a užívam si také tie malé radosti. Najviac si cením to, že robím prácu, ktorá ma baví a mám voľbu, ako si čas rozložím. Takže byť vonku na čerstvom vzduchu, lapať slniečko a hýbať sa, keď zvyšok smrteľníkov je zavretý niekde v kancli. To je jednoducho najviac!

O: Jazdím štvrť storočia, už si to len užívam. Je to pre mňa, spoločne s pár ďalšími vecami, ktoré sú tiež príjemné, najlepšia relaxácia.

Čo hovoríte na vývoj snowboardingu v ČR a vo svete?

O: Progres nezastavíš, baví ma sledovať nové kreatívne triky. Len by som bol nerád, aby sa to všetko zvrhlo iba jedným takým príliš športovo-výkonnostným smerom. Sám som začal jazdiť okrem samotnej radosti z toho pohybu hlavne preto, že snowboarding bol mimo rôznych zväzov, bez kričiacich psychopatických koučov, príliš ambicióznych rodičov, podivínov atď. Ala napríklad futbalová kultúra.

Ale kým sa drží tá rozmanitosť – backcountry riders, natáčacie party, pretekárska scéna, pankáči, šreďáci v parku, kreatívci atď. Tak je všetko OK, každý si môže vybrať svoju cestu.

T: Progres, bodaj by nie. Sú skvelé podmienky a žijeme si v neskutočnom blahobyte.

Za snowboardingom ste sa toho už aj dosť nacestovali. Kde sa vám páčilo najviac a prečo?

T: Srdcovka je Saas Fee, Laax a Švajčiarsko celkovo. Asi už len preto, že som tu študovala a následne aj pracovala, proste som tu nechala kus života. Minulý rok boli Kanada a Štáty skvelý zážitok. Taktiež Švédsko a jarný park v Hemavane zanechal veľký dojem. Ťažko povedať, kde je najlepšie. Mne sa páči snáď všade, kde sú dobrí ľudia a aspoň trochu slniečka. Som najviac vďačná aj za naše Weedkovice a hrajkanie sa na splite po Krkonošiach. Hlavne, keď na chvíľu vypadnem od kompu :)

O: Tak tak, ja by som ešte pridal Colorado/Vail pass. Dali sme si tam so Šárkou (Pančochovou) krásny týždeň, kedy v noci kydalo, cez deň azúrko, ráno sme nasadli na skútre a vyrazili skákať na BC kikre pripravené z predchádzajúceho dňa, to všetko zakončené v Breckenridge brewery a ďalší deň znova.

A Japonsko (Hokkaido, Niseko) a ich prašan, už je to asi 12 rokov, čo som tam bol, ale rád na to spomínam.

Vráťme sa teraz zase domov. Kde bývate a ako prebiehal výber miesta k „uhniezdeniu“?

O: Hľadali sme pár rokov nejaké miesto, kde sa usadíme. Terka je z Brna, ja z Jablonca, tak sme našli kompromis na pol cesty – Malú Skalu v Českom raji, hehe.

Je tu fajn, Krkonoše kúsok, Jizerky kúsok, do Prahy za kultúrou kúsok, trialy na bicykel, Jizera, lezenie, minirampa v lesíku, proste raj, Český raj. Navyše dedo tu bol prvým starostom po revolúcii, on aj ďalší príbuzní bývajú blízko, tak tu mám k tomu pekný vzťah.

Terka, ty si mimo iného architektkou. Ladila si nejako vaše bývanie exteriérovo a interiérovo?

T: U nás ukážkovo platí príslovie: Kováčova kobyla chodí bosá. Mám toho toľko, že neviem, kam skôr. Ale máme s Ondrejom krásny pozemok a ja verím, že tam raz bude stáť dom s rampou tomu miestu hodnou.

Ondro, vieme, že si najradšej vonku. Ako si si vyšperkoval záhradu? (narážam na tú minirampu, haha! - len pre info)

O: Áno, som skutočne veľmi talentovaným (kozlom) záhradníkom, nerád by som Terke do záhonu fušoval, tak namiesto ruží staviam triky v lesíku. Hneď vedľa záhrady ho kúsok vlastníme a má tam svoje miesto, priamo medzi urastenými storočnými dubmi, minirampa.

Kde v okolí trávite najviac času?

T: Keď práve neklikáme, tak kdekoľvek v okolí. Ako hovoril Ondro, dá sa tu robiť snáď všetko... bike, skate, lezenie, paddleboard, volejbal, behanie... Proste rozhodovacia paralýza každý deň.

O: Sám by som to lepšie nepovedal.

Ako vypadal záver vašej minulej sezóny? Cestovanie akurát v kurze nebolo. Bola to pro vás prekážka?

T: Mali sme letieť na mesiac do Hemavanu, Švédska, na čo som sa dosť tešila. Ale vynahradili sme si to jarnými výšlapmi po Krkonošiach, kde nebola ani noha, takže tiež pecka.

O: Ja mám zimu v ČR rád, nájdem si tu prašan, zábavný park, aj spoty a ako hovorí Téra, minuloročná jar bola super, dávali sme split/skialp výlety s našimi tatíkmi, mamkami, bratmi, sestrami, kamarátmi a bolo nám krásne.

Čomu ste sa venovali cez leto?

O: Makali sme, projekt za projektom a prekladali to aktivitami, ktoré sme spomenuli, tento rok hlavne bicykel, SK8 a lezenie. Jo a dali sme jeden týždenný výlet na SNB a bike na Zermatt, to bola paráda!

Čo by ste radi podnikli teraz na jeseň? Plánovanie sa teraz tiež príliš nenosí. Máte aj napriek tomu niečo naplánované do konca roku?

T: Plánovanie nám nikdy nešlo. Makáme, čo to ide doma a keď sa naskytne príležitosť, vyrazíme za hranice. Prácu si rovnako berieme vždy so sebou.

O: Plánujem minimálne, nikdy nevieš, kedy ti zvoní hrana.

V našom teame zastupujete v rámci spolupráce konkrétne značky. Prečo ste si ich vybrali a čo vás na nich baví?

O: Arbor, krásny dizajn snowboardov aj skejtov, drevo namiesto plastov, všetko super funkčné, sympaťáci v teame, celkovo ten brand najlepšie zapadá k našej filozofii.

T: Milujem drevo a šetrný prístup k prírode celkovo, takže Arbor Snowboards jasná voľba. Tiež ma dosť baví, s akými umelcami spolupracujú a ich dizajn celkovo.

Na čom budete tento rok jazdiť? Aké vybavenie ste zvolili do parku a aké do prašanu?

O: Ešte sa rozmyslím, zatiaľ to vyzerá na Relapse promodel Erika Leona do parku a možno Clovis do prašanu.

T: Skúsim Cadence do parku, a do prašanu Clovis s krásnym dizajnom.

Čo splitboarding? Na čom „chodíte“ a čo vás na samotnom splitboardingu a vašej výbave baví najviac?

O: Mám Arbor pro model legendy Briana Iguchiho, čo je samo o sebe zárukou kvality. Pozrite na YouTube na jeho výstupy a krásne lajny doma vo Wyomingu, ktoré dáva napríklad s Travisom Ricom a partiou ďalších mäsiarov.

Inak splitboarding všeobecne je samozrejme nádhera... voľnosť ísť kamkoľvek, šliapanie, dýchanie, čumenie okolo, objavovanie nových spotov... super freedom feeling.

T: Splitboarding je láska. Mám Arbor Swoon splitboard, viazanie Burton. Oproti minulému splitu je tento pocitovo o niekoľ kg ľahší, čo ako žena ocením nielen pri šliapaní do kopca, ale aj jazde dolu. Je hravý a ľahko ovládateľný, takže 200 % spoko.